Byt HNIEZDO - presťahovali sme sa o ulicu ďalej, aby sme zostali doma

Ako sme z bytu v pôvodnom stave vytvorili domov pre štyroch a prečo sme nechceli novostavbu ani dokonalý interiér.

Niekedy človek nepotrebuje nový život. Potrebuje len trochu viac priestoru na ten svoj.

A tak sme sa presťahovali. Nie do iného mesta. Nie na jeho druhý koniec. Dokonca ani na druhý koniec našej štvrte.

Presťahovali sme sa o dvesto metrov.

Zostali sme na Dlhých dieloch, v našom milovanom hoode, medzi ľuďmi, ktorých poznáme, blízko škôl, kamarátov, ihriska, obchodov, nášho showroomu a miest, ktoré máme radi. Nechceli sme začínať niekde odznova. Chceli sme zostať tam, kde sa náš život už dávno odohráva.

Potrebovali sme však domov, ktorý bude o niečo lepšie fungovať pre nás štyroch. A tak sme kúpili byt. V pôvodnom stave. Zamerali sme sa na konkrétny pôdorys, ktorý je iba v niekoľkých panelákoch a čakali sme naň roky.

Radšej začať od nuly, ale po svojom.

Mohli sme si kúpiť nový byt, kde by bolo všetko hotové, nové a pravdepodobne aj trochu jednoduchšie. Lenže to nás nelákalo.

Možno bol dôvodom aj fakt, že vo Vtáčatku sme si za tie roky zvykli premýšľať nad vecami trochu inak. Máme radi materiály, ktoré niečo vydržia. Veci, ktoré fungujú a nestarnú tak, že ich treba po pár rokoch celé vymeniť. Radi vieme, kto niečo vyrobil a z čoho to je.

A podobne sme premýšľali aj o našom domove. Nechceli sme byt, ktorý bude vyzerať dobre na fotkách, bude trendy, no nefunkčný. Chceli sme si ho vytvoriť od začiatku podľa seba a svojho spôsobu života a fungovania doma.

Takže sme kúpili byt, v ktorom bolo treba urobiť prakticky všetko. A začali sme nie že od podlahy, ale od panelu.

Videli ste už rodinné fotky zo staveniska? Že nie? Tak teda pozerajte! Takto to u nás vyzeralo 5 mesiacov predtým, než sme sa presťahovali.

Foto: Katarína Rajzáková

82 metrov štvorcových a štyria ľudia

Náš domov má 82 m². Pamprezident by ho určite nazval maličkým.

Naozaj, na papieri to nie je nijako veľa. A keď sa naň pozeráte ako na priestor, v ktorom majú žiť štyria ľudia, začnete počítať každý meter.

Bude mať každý dostatok priestoru? Kde budú spať deti? Kde budeme pracovať? Kam dáme všetky veci na šport a záľuby? Kde budeme jesť? Och, a koľko to celé bude stáť?

A hlavne, ako to celé urobiť tak, aby sme sa doma cítili dobre?

Nechceli sme mať čo najviac izieb či plochy. Chceli sme mať čo najviac dobrého priestoru.

Preto sme pri návrhu veľa premýšľali nad tým, čo sa dá spojiť, čo môže zmiznúť, kde môžeme otvoriť priehľad a kam pustiť svetlo. A tak vznikla jedna z najväčších zmien celého bytu – presunutie vstupu a nové usporiadanie dispozície.

Vďaka tomu vznikla ďalšia izba a zároveň sa byt otvoril oveľa viac do spoločného priestoru. Okrem toho nám prirodzene začala viac fungovať aj veľká chodba pred bytom. Zrazu sme mali pocit, že sme získali viac, hoci metrov pribudlo presne nula.

Autorky návrhu: Ateliér 27.9

Ale zato pribudla druhá toaleta, a to je v rodine, kde sa domov vždy vracalo s výkrikom „prvý na wc, stop!“ veľká vec! 😊 V architektonickej štúdii ani na fotkách ju síce nevidno, ale fakt ju máme.

Podarilo sa nám ju umiestniť v kúpeľni, ktorá vznikla spojením pôvodného hygienického zázemia. Samostatné wecko sme dostavali vedľa kúpeľne v priestore novej vstupnej haly.

A zmestila sa nám do toho novovzniknutého priestoru aj práčka, ktorú sme schovali za ratanové dvere.

Domov nemusí byť veľký. Musí fungovať.

Pri premýšľaní nad naším novým životným priestorom sme sa stále vracali k otázke nášho bežného fungovania. Kde si ráno položíme kávu, kadiaľ budú behať deti, kde sa budeme stretávať a kde doslova zrážať, kam si večer odložíme knihu a kde budú končiť veci, ktoré s nami denne prichádzajú domov a nenájde sa ten, kto by ich rovno odložil na miesto?

Chceli sme, aby mal každý z nás svoj priestor, ale zároveň, aby sme sa nemuseli zavrieť každý do svojej izby. Preto je veľká časť bytu otvorená. Kuchyňa, jedáleň, obývačka. Jeden spoločný priestor, v ktorom môže každý robiť niečo iné.

A napriek tomu môžeme byť spolu.

Foto: architektonická fotografia Lenka Némethová, rodinné foto Katarína Rajzáková

Kuchyňa ako miesto, kde sa odohráva život

Kuchyňa bola pre nás dôležitá od začiatku. Nie že by sme ju potrebovali mať ako z Pinterestu. A ani neplánujeme doma organizovať kurzy varenia. Potrebovali sme však dobrú kuchyňu pre našu rodinu.

Miesto, kde sa ráno pripravujú raňajky, kde sa deti motajú pod nohami, kde sa varí, je, rozpráva, hrajú spoločenské hry a kde sa aj tak vždy všetci stretávame najčastejšie. V našom predošlom domove bola kuchyňa vytrhnutá z diania a ten z nás, kto varil či upratoval po stolovaní, bol akoby vypojený z ostatného diania.

Preto sme nechceli, aby bola kuchyňa oddeleným pracoviskom niekde za dverami. Ako ideálne riešenie sa nám javil ostrov, ale ako ho dostať do malého priestoru paneláku? A k tomu do priestoru, ktorý pôvodne slúžil ako vstupná hala bytu? To bola otázka na architektky Lenku a Mišku, ktoré nám s návrhom celého bytu výrazne pomohli.

Ostrov je súčasťou spoločného priestoru. A práve on sa nakoniec stal jedným z najvýraznejších prvkov celého bytu. Dovolili sme si pri ňom držať sa poučky, že keď je väčšina priestoru pokojná, niečo môže trochu vyčnievať.

Pri výbere jeho materiality a farieb sme toho presnorili veľa. Od samého začiatku nám však hlavy pomotala terakotová štruktúrovaná keramická pracovná doska, ktorú sme už následne z predstáv nevedeli dostať a pristála tak nielen na ostrove, ale aj na kuchynskej linke. Postarala sa o farebný akcent, ktorý na prvú nekričí, ale pritom vytvára akúsi dominantu celého bytu. Nechceli sme mať totiž domov béžový, no zároveň sme to s farbami nechceli preháňať. Veď nejaká tá váza či vankúš sa dajú poľahky vymeniť podľa aktuálnej nálady či farebnej preferencie.

Spočiatku sme si nevedeli predstaviť kuchynskú linku o šírke len necelé tri metre, no čas a život ukázali, že je to viac než dosť. Dodnes máme horné skrinky viacmenej poloprázdne. Veľkú časť „roboty“ s uskladnením zásob a spotrebičov totiž na seba prevzala naša ratanová skriňa. Skryli sme do nej dokonca i kávovar a mikrovlnku, ktoré tak vôbec nevidno, no prístup k nim je veľmi jednoduchý.

Hrnce, taniere a príbory našli miesto v ostrove. Všetko tak máme po ruke a ani sa pri tom nenabeháme. Nevieme si toto usporiadanie kuchyne vynachváliť, hoci pôvodne sme boli zmierení s tým, že skončíme pri klasickej panelákovej kuchynskej linke do L-ka.

Foto: Lenka Némethová

Menej vecí. Viac poctivých kúskov.

Toto bola asi naša hlavná myšlienka pri zariaďovaní. Nechceli sme to preplácať. Chceme mať domov pokojný, hravý a poctivý. Radšej než do značiek sme investovali do materiálov.

Drevo. Ľan. Keramika. Ratan. Matné povrchy. Prírodné textúry. Veci, ktoré samy o sebe vytvárajú atmosféru.

Podlahu máme dubovú, kladenú do stromčeka, pretože po takej sme vždy túžili. Rovnako z dubovej dyhy je aj okrúhly kuchynský stôl. Z dubu sme si dali vyrobiť aj masívne postele bez čela, ktoré nás prekvapivo vyšli menej než bežné rámy z IKEA. Áno, stálo nás to veľa času pri hľadaní a plánovaní každého detailu, ale v konečnom dôsledku sme ušetrili a veríme, že tie kúsky nás snáď aj prežijú.

Nie všetko musí byť nové

Pri rekonštrukcii sme sa snažili neupadnúť do predstavy, že nový byt znamená nový život. Väčšinu vecí sme si so sebou preniesli. Niečo sme kúpili staršie. Niečo vzniklo na mieru. Niečo sme vyrobili sami. A práve táto zmes nás baví.

Pretože ak nakúpite všetko naraz, môže byť výsledok krásny, ale často trochu bez duše. Bez príbehu. Domov podľa nás vzniká postupne. Veci a nánosy doň prichádzajú v rôznych obdobiach nášho života a postupne sa na seba vrstvia.

Lokálnosť pre nás nie je trend. Je to náš životný štýl.

A potom je tu ešte jedna vec, ktorá nás pri rekonštrukcii veľmi bavila.

Ľudia.

Podobne ako pri Vtáčatku sme sa snažili, kde sa dalo, pracovať s ľuďmi z nášho okolia.

A tak sa na našom Hniezde podieľali ľudia, ktorých poznáme, alebo ku ktorým sme sa dostali vďaka odporúčaniam od ľudí okolo nás. Najväčšia vďaka patrí našim kamarátom Maroškovi a Kvakovi z GODYZAJN.

Sprevádzali nás celou rekonštrukciou a naše hniezdo ľúbili v niektorých fázach azda viac ako my sami. Neskutočne nám ho vypiplali a pomohli nám s každým problémom, ktorý sa počas prerábky objavil. A veruže ich nebolo málo.

Je príjemné vedieť, kto vám niečo vyrobil. Poznať človeka, ktorý prišiel položiť podlahu. Vďaka, Juri! Po mene sme poznali aj našich stolárov a úplne perfektní boli chalani, ktorí nám vyrábali a osádzali dvere so svetlíkmi. A všetky tieto firmy ďalej len a len odporúčame.

Je skvelé vedieť, že vaše veci nevznikli niekde anonymne na druhom konci sveta. A ani nemuseli stáť majland. Napríklad vintage jedálenské TON stoličky, ktoré sme kúpili z bazáru presne po 8 EUR za kus a zrepasovali ich.

Presne tak, ako funguje veľká časť nášho života, funguje aj náš domov.

Ľan u nás nemôže chýbať.

Samozrejme, že sme ho sem museli dostať. A veľa.

Ľan je súčasťou nášho života už roky. Šijeme z neho oblečenie, spíme v ňom, poznáme jeho vlastnosti, jeho nedokonalosti aj krásu.

Ľanové závesy zmäkčujú priestor. Ľanové obliečky sú ten najväčší gamechanger v posteli 😊 Ľanová utierka môže pokojne schnúť i prehodená cez stoličku a furt bude krásna. Uteráky z ľanového waffle sú prakticky nezničiteľné a vyzerajú ako z najluxusnejšieho spa.

V podstate všetky textílie, ktorých sa dotýkame a na ktoré sa dívame, máme z ľanu. Dokonca sme si z neho ušili aj vkusnú zarážku dverí, ktorá nám chráni veľké zrkadlo na stene.

A prečo vlastne Hniezdo?

To je najjednoduchšia časť celého príbehu 😊

Vrabcoví. Vtáčatko. Domov. Hniezdo.

Miesto, kam sa vraciame. Miesto, kde sme trochu schovaní pred svetom. Miesto, ktoré nemusí byť veľké ani dokonalé.

Len musí byť naše.

Stále v rovnakom susedstve. Stále medzi rovnakými ľuďmi. Stále s rovnakými deťmi, rovnakou prácou, rovnakými ránami a večermi.

Len s priestorom, ktorý nám teraz o niečo lepšie sedí.

Hniezdo ešte stále nie je hotové

A asi nikdy nebude. V tom je na tom vlastne niečo oslobodzujúce. Domov nie je projekt s dátumom dokončenia. Deti rastú. Knihy a lopty pribúdajú.

Rastliny rastú, niektoré žiaľ i umierajú. Ale naozaj sa im tu darí lepšie ako predtým.

Občas niečo presunieme a potom to presunieme naspäť.

Na stenách snáď raz pribudnú aj naše už zarámované obrazy a grafiky. Na poličke ďalšia keramická šálka.

Chceme, aby Hniezdo postupne rástlo s nami.

Nie aby bolo stále nové, dokonalo upratané. Ale aby bolo stále naše.

Pretože nakoniec sme pri celej rekonštrukcii zistili niečo, čo vlastne veľmi dobre poznáme aj z Vtáčatka. Dobré veci nemusia byť dokonalé. Mali by byť premyslené. Mali by dobre slúžiť. Mali by byť z materiálov, ktoré máte radi. A mali by s vami vydržať dosť dlho na to, aby získali vlastný príbeh.

Takže vitajte v našom Hniezde.

Je to tu stále trochu rozrobené. Sem-tam rozhádzané. Občas príliš tiché a inokedy zase vôbec. Ale je naše.

A presne také sme ho chceli. 🤍

Hniezdo z pohľadu architektov

Ak vás zaujíma rekonštrukcia aj z architektonického pohľadu, projekt Hniezdo bol publikovaný na Archinfo aj v magazíne ASB. Tam nájdete pôdorysy, fotografie realizácie aj podrobnejší popis architektonického riešenia. My sme sa inak s chalanmi počas rekonštrukcie často doťahovali, či ideme na CEZAAR-a, keď robíme všetko až tak na detail a hľa, naše Hniezdo sa ozaj páči aj odbornej verejnosti 😊

Nerozpisovali sme sa, čo sme kde kúpili, čo je akej farby či značky, chceli sme vám skôr priniesť pohľad na to, ako sa dá pri rekonštrukcii uvažovať, keď máte podobné nastavenie ako my. Ak by vás ale niečo konkrétne z bytu zaujalo, pokojne sa pýtajte.

No a samozrejme, všetky ľanové kúsky, ktoré vidíte u nás doma, s radosťou ušijeme i vám.