Ako sa vtáčatko presťahovalo do nového hniezda

Bolo ako nebolo, rozhodla sa jedného večera moja milá polovička dať si trošku pauzu od štebotania (teda od výroby štebotavých náušníc) a rozvinúť nové nápady na druhý rodinný projektík, vďaka ktorému by mohla (a my vlastne s ňou) prinášať svojim zákazníčkam, zákazníkom a hlavne ich malým ratolestiam neopozerané, krásne, poctivo vyrábané, overené kúsky, pod ktorých kvalitu a dizajn by sa dokázala bez váhania podpísať a mohla ich odporúčať každému známemu aj neznámemu.

Začalo sa to všetkými týmito krásnymi podkolienkami. To bolo asi tak pred rokom. Príbeh nášho malého vtáčatka, obchodíku, ktorý nám robí stále väčšiu radosť, sa pred pár dňami opäť posunul o malý krôčik pre ľudstvo, ale míľový pre našu rodinku. Rozhodli sme sa totiž už ďalej neobchádzať, neprekračovať (priam nepreskakovať) doma (v obývačke, na chodbe či v spálni) krabice s rôznymi Vašimi balíčkami, ktoré síce boli logisticky zoradené podľa dátumov, spôsobu doručenia, či iných kritérií, ale..

 

Keďže najmladší člen rodiny Adam, súbežne s naším zapratávaním všetkých kútov vecičkami, objavil čaro samostatného presúvania svojho malého ja štvornožkovaním po našom malom trojizbáčiku, a s ním najmä kúzlo bádania po všetkých jeho zákutiach, škatuliach či vrecúškach, a nám, ostatným trom členom, trvalo stále dlhšie rôznymi zložitými detektívnymi metódami a postupmi odhaľovať, v ktorom balíčku mali byť ktoré položky a kam mali namierené, rozhodli sme sa urobiť hrubú čiaru za týmto organizovaným chaosom a oddeliť pracovné od súkromného. Teda aspoň fyzicky.

Poobzerali sme sa po možnostiach, napísali a zverejnili zopár krátkych dopytov na vysnívaný priestor, popýtali sa kamarátov a kamarátov ich kamarátov a po niekoľkých nie veľmi úspešných pokusoch sa na nás predsa len usmialo šťastie. Ozvala sa nám totiž skvelá susedka Kika z našej ulice (ďakujeme ešte raz!) s konkrétnymi informáciami, ktoré už na prvé počutie zneli zaujímavo.

Nadviazali sme teda kontakt s pánom prenajímateľom, čakali na jeho návrat do našej zemepisnej šírky a zatiaľ v hlavách a na papieri plánovali zariaďovanie nášho skladu či kreatívneho štúdia. Vedeli sme, že priestor je malý (14 metrov štvorcových), ale pre nás to bolo ideálne riešenie, hlavne vďaka svojej výbornej polohe „na skok“ od domu.

Inak, dodnes je náš pracovný názov pre tento priestor hniezdo a myslím si, že už mu prischne aj natrvalo. Ešte pred prvou obhliadkou sme si doma písali a kreslili na plné obrátky. Zadanie sme si dali krátke, ale za to neľahké: musíme sa tam cítiť tak, aby to nebolo len miesto výkonu našej práce, ale aby bola radosť chodiť tam. Pinterest a instagram dostali zabrať, to Vám poviem.

Prvá obhliadka, dohoda na cene a pravidlách užívania a pomyselné tľapnutie na uzavretie dohody. Máme v ruke kľúčiky od priestoru a cítime sa hrozne dôležito. Nezostáva nám nič iné ako vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Zbaviť sa nepotrebných kusov nábytku nám pomohli susedské skupiny na sociálnych sieťach – snáď sme aj my niekoľkým ľudkom svojou troškou pomohli.

Mimochodom, taký malý tip, keďže za posledné mesiace sme toho darovali celkom dosť (áno, minimalizujeme si domácnosť :))  – obvykle nedávame (nedarovávame) veci len za odvoz a radšej stanovujeme symbolickú hodnotu týchto pre nás už nepotrebných vecí podľa aktuálnej sezóny – napr. za melón. Alebo za broskyne. Alebo tak. Niekedy za víno, ak máme na dúšok ružového práve chuť. Fakt sa nám to osvedčilo ako dobrý trik na odradenie ziskuchtivých špekulantov.

Väčšina nábytku bola fuč a priestor sa nám začal pomaličky ukazovať. A s ním aj jeho nedostatky, ako napr. poškodené PVC pod odsťahovanou pohovkou, zažltnuté lišty, alebo nálepkami polepené dvere či fľaky na stenách. Nuž, čakalo nás pár hodín práce a tiež nákladov navyše.

 

Nasledujúci deň mal prívlastok nákupný. Na základe vytvoreného zoznamu sme celá rodinka vyrazili najskôr smer OBI. Tam sme potrebovali zohnať hlavne dostatok regálov, keďže v prvom rade má priestor plniť úlohu skladu. Taktiež sme potrebovali niečo na podlahu, aby sa nám podarilo opraviť škaredé deravé pôvodné PVC a aj dotvoriť útulnejší dojem z celej miestnosti.

Očakával som, že detičky nám dajú minimum času na odfajknutie tejto položky, ale potom pani predavačka zobrala do rúk ovládač od „kobercového kolotoča“ (ako sme spoločne nazvali tú točiacu sa vec) a nebolo väčšej zábavy v celom obchode ako pomáhať vyberať ten pravý koberec do hniezda. Vlastne, Ela vyberala a Adam skôr komentoval každý pohyb slovkom „hu“. OBI vybavené. Ďalších pár dní sme mali doma tento názov dopísaný popri podpise na každej škôlkarskej kresbe 🙂

Následne sme sa presunuli do predajne, v ktorej sa mohla realizovať hlavne naša mamina – Váš dom farieb & hobby centrum v Dúbravke. Túto predajňu naozaj odporúčame všetkými desiatimi. Išli sme tam na základe pekných recenzií na internete. Od začiatku veľmi milá obsluha, ktorá si najskôr pozorne vypočula všetko, čo sme ako amatérski prerábači mali v pláne urobiť a potom ochotne poradila so všetkým, v čom sme si neboli úplne istí.

 

Nakúpili sme teda šmirgle, valčeky, štetky, lepiace pásky a hlavne si moja milá manželína dala namiešať odtiene farieb na drevo podľa vtáčatkovského dizajn manuálu, ktorý verte či nie, nosí všade so sebou – v hlavičke makovičke.

Ešte skôr ako sa deň skončil, využili sme blízkosť detského ihriska pri našej novo prenajatej nehnuteľnosti. A tak, kým väčšie dieťa zdolávalo preliezačky a menšie odfukovalo v kočíku, stihli sme okrem povykladania nakúpeného materiálu ešte ošmirgľovat drevené nábytky a súčasti, ktoré sme sa rozhodli v skladíku ponechať, zrepasovať a vdýchnuť im nový modernejší vzhľad, aby boli pripravené na prvý ranný náter. Cítili sme sa tak trochu ako na základnej škole. Aj vy ste na konci roka šmirgľovali na dvore lavice, či nie?

 

Okrem starého tmavého príborníka, ktorý dnes slúži ako náš pracovný stôl a zrejme by ste netipovali, že ide o ten istý kus nábytku, sme si nechali aj komodu s výsuvným šuflíkom.

Tú sme napokon ponechali v prírodnej „zošmirgľovanej“ farbe, len sme ju prelakovali a dnes na nej fotíme väčšinu našich vecičiek 🙂

Zásuvka ukrýva tajomstvá v podobe hračiek a fixiek pre naše malé vtáčatká, aby sa prebavili, pokým my pracujeme.

Záver celého nášho príbehu je už pomerne krátky, ale zato (veríme) otvorený. Povolali sme totiž na pomoc ďalšie dva páry rúk a nôh a hlavne naše múdre a skúsené hlavičky – a síce deda a babku. Dedo sa činil v hniezde, spolu sme nalepili koberec, postavili a upevnili regály a všetko ostatné, na čo bolo treba dvoch majstrov, babka si zatiaľ do sýtosti užila obe vnúčence, ktoré tak mali o program postarané.

A ozaj, aj tento vešiak z drevenej dosky so starými háčikmi, na ktorom tiež fotíme, vyrobil náš dedo.

Veľa času nám zabralo sťahovanie tovaru, ktorého sa nám za ten rok fungovania vtáčatka teda doma nahromadilo požehnane, a jeho následné ukladanie do regálov podľa typu, veľkosti a farby. Dodnes si neviem všetky tie kódy a kombinácie zapamätať 🙂 A tiež vôbec nechápem, kde sme všetky tie veci v našom byte mohli mať!

Asi najlepšie dotvoria celú predstavu fotky, ktorých zhotovovanie sme však podcenili hlavne v úvode vo fáze „pred rekonštrukciou“, ale snáď nám to čitateľ prepáči a budú sa páčiť hlavne tie „po“.

Podľa nášho skromného názoru sa darebáctvo podarilo* (*citujem Harryho Pottera a záškodnícku mapu  – aby nebodaj nevzniklo podozrenie, že plagiujem Rowlingovú), nakoľko zatiaľ vždy, keď vstupujeme do nášho hniezda s úmyslom pracovať na Vašich balíčkoch, objaví sa nám na tvárach podvedomý, takmer nebadateľný, ale za to úprimný úsmev, ktorý je toho dôkazom.

Tak nám držte palce, prosím, aby nám to tak vydržalo ešte dlho! A ak máte nejaký nápad na vylepšenie nášho hniezda, alebo pripomienku k tomuto príbehu, pokojne píšte mojej Danke 😉 Ona sa už rozhodne, podľa toho, či by ma to mohlo povzbudiť alebo odradiť v ďalšom písaní, či mi to ukáže, alebo nie 🙂

Úprimne.

3 thoughts on “Ako sa vtáčatko presťahovalo do nového hniezda

  1. Katarína komentoval:

    Naaadhera tak ako celé Vtáčatko😍. Opis je pútavý, výstižný, vtipný a má taký ten neopozeraný šmrnc, ktorý ma nútil čítať všetko (som vášnivá čitateľka a často nečítam po slovách, ale po vetách, či odsekoch, čiže veľa preskakuje a viem si domyslieť😁😜). A som rada, že som si prečítala každé slovko😍. Držím vám palce nech sa Hniezdu a Vtáčatko darí minimálne rovnako dobre ako do teraz. Buďte svojskí, držte si tento úžasný šmrnc, či už v obchodíku či v štýle písania. Budem sa tešiť na oboje🤩

  2. Zuzka komentoval:

    Veľmi vám držíme palce v tomto úžasnom projekte 🥰 Peťo to úplne mega skvele napísal 😍

    Zuzka a Ariana (vtacatko pozajtra 10mesacne)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

#